Mediácia je považovaná za efektívnu, dobrovoľnú formu pri riešení sporov. Pre účastníkov je poväčšine prístupná a otvorená na rozdiel od autoritatívneho, súdneho pojednávania. Život však prináša aj iné, ako ľahko riešiteľné situácie a na tie je mediácia…, jednoducho krátka.
Občas sa stáva, že ľudia vo svojej ješitnosti, zatrpknutosti, alebo aj strachu nechcú o „pokojnom“ riešení konfliktu ani počuť. Hľadajú autoritu, ktorá ich problém vyrieši direktívne, raz a navždy…, možno. Autoritatívne rozhodovanie v sporoch prináleží súdom, ktorých rozhodnutia často sprevádzajú nepredvídateľné náklady, ako napríklad súdne trovy, alebo konečné vyrovnanie zúčastnených strán.
Rozdiel medzi mediáciou a autoritatívnou formou riešenia sporu už poznáme, a aj keď môžeme mediáciu vnímať ako „nežnú železnú lady“ v riešení konfliktov, občas je jednoducho dobré nechať ju mimo sporu.
V závere tak môžeme neodporúčať mediáciu v prípadoch, kedy sa jedna zo strán prezentuje počas niektorej fázy mediácie fyzickým násilím, vyhrážkami, alebo keď existuje medzi účastníkmi mediácie zreteľná nerovnosť, či už finančná, alebo vyplývajúca z ich postavenia. Do procesu mediácie by tiež nemali vstupovať osoby, u ktorých je možné badať dlhodobé problémy spojené s vnútorným prežívaním, hlavne v emocionálnej oblasti.
Spracoval: ICDr. Jurij Popovič, PhD. , Bc. Róbert Mačej, Bc. Jozef Husár
Zdroj: Mediácia – praktický právny sprievodca., JUDr. Beata SWANOVÁ, JUDr. Dana BALIOVÁ, JUDr. Renáta DOLANSKÁ