Obmedzenie vo forme odňatia slobody po odsúdení páchateľa trestného činu je častým javom, ktorého úlohou je dospieť k potrestaniu, respektíve k náprave odsúdeného. Táto reštrikcia však prináša so sebou aj negatívne následky, ktoré po vykonaní trestu odsúdeným môžu viesť k novej, respektíve opakujúce sa recidíve. Právny systém Slovenskej republiky pozná alternatívne podoby trestu, ktoré páchateľa trestného činu nezbavia osobnej slobody, avšak nastavia pravidlá, ktoré zabezpečia za určitých podmienok vykonanie trestu bez toho, aby bol vytrhnutý z prirodzeného sociálneho prostredia.
Medzi alternatívne formy trestu patrí: podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s, alebo bez probačného dohľadu, trest domáceho väzenia, trest povinnej práce, alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach.
Tieto formy trestov však nie sú výhodné iba pre odsúdeného, ale aj pre poškodeného, ktorý má väčšiu šancu dosiahnuť satisfakciu v podobe náhrady majetkovej či nemajetkovej. Odsúdený má lepší priestor na to, aby svoj záväzok voči poškodenému urovnal.
Pre samotnú spoločnosť majú alternatívne formy trestov značný význam, pretože majú nižší ekonomický dopad, predovšetkým tým, že odsúdený nevykonáva trest odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody.
Spracoval: JUDr. Daniel Petričko, PhD., Bc. Róbert Mačej, Bc. Jozef Husár
Zdroj: Kompedium probácie a mediácie (trestnej), ThLic. Emília Halagová, PhD. – JUDr. Daniel Petričko, PhD.